Wilcoxonov test patrí do skupiny neparametrických testov, ktoré používame ak naše dáta nemajú normálne rozloženie. Používame ho na porovnanie rovnakej skupiny respondentov v dvoch podmienkach. Napríklad otestujeme respondentov pred experimentálnou manipuláciou a po nej a skúmame či experiment spôsobil štatisticky významne rozdielne skóre. Zjednodušene by sme mohli povedať že je ekvivalentom párového t testu.
Zadanie:
Študenti boli požiadaní aby posúdili kvalitu podnikateľského zámeru opísanú v podnikateľskom pláne a pridelili mu body (skóre) od 0 – určite skrachuje po 10 – určite bude úspešný. Plán posudzovali v dvoch podmienkach: I, v podmienke časového stresu (mali prideliť body do 3 minút od otvorenia súboru) a v II, bez časového obmedzenia. Zaujíma nás, či sa v prvom a v druhom hodnotení celkové skóre pre podnikateľský plán zmenilo. Konkrétnejšie predpokladáme, že v podmienke bez časového stresu budú hodnotiť podnikateľský plán negatívnejšie a pridelia mu menej bodov ako v časovom strese.
H1: Študenti v podmienke časového stresu ohodnotili podnikateľský plán pozitívnejšie ako v podmienke bez časového stresu.
H0: Celkové hodnotenie podnikateľského plánu sa medzi podmienkami štatisticky významne nelíši.
Riešenie:
Najprv si overíme či sú naše dáta rozložené normálne. V prípade ak sú rozložené normálne, potom použijeme Párový t test a ak nie sú tak použijeme Wilcoxonov test. Výsledky Kolmogorovho – Smirnovho testu nám ukazujú, že naše dáta nie sú rozložené normálne ani pri prvej(v časovom strese) a ani pri druhej podmienke (bez časového stresu).